ZBOROVÍ FARÁRI






Peter Benda (Bendius), jeden z prvých kňazov v Trenčíne, ktorí pôsobili v reformačnom duchu, približne v rokoch 1560-1575 (1570?, 1578?).


Michal Cabanius (Caban, Zabanius), pôsobiaci v Trenčíne v rokoch 1587(1578?)-1594(1596?). Bol seniorom bratstva Dolnotrenčianskeho kontubernia, synoda ktorého sa uzniesla, že budú zachovávať jednotu a svornosť podľa Augsburského vyznania.


Mikuláš Baticius, pochádzal z Oravy. Študoval najprv vo Veličnej, potom v Levoči, Ľubici, Ružomberku, Žiline a Mošovciach. Po skončení štúdií na domácich školách vyučoval mládež vo Veličnej a Bytči. Župan Imrich Forgáč ho ako schopného mladíka poslal na ďalšie štúdiá do Wittenbergu. Po skončení štúdií mu župan daroval faru v Trenčíne, kde ho ordinovali 9. júla 1587. Roku 1619 bol farárom vo Veličnej, neskôr dosiahol hodnosť superintendenta. Po 36-ročnej práci skonal vo Veličnej.


Valerián Mader, 1580-1582, študoval v Trenčíne, Bardejove a Žiline. Ako učiteľ, kazateľ a básnik pôsobil v Trenčíne, Beckove a Kostolišti. Roku 1588 napísal oslavnú báseň o Trenčíne a jeho erbe, na ktorom je zobrazený veľkonočný baránok.


Ján Lazicius, 1587-1594


Jeremiáš Sartorius, pochádzal z Oravy. Od 4. marca 1584 študoval vo Wittenbergu zdarma na trovy Forgáchovej rodiny. Vrátil sa roku 1586. Stal sa prefektom trenčianskej školy, od roku 1596 farárom v Trenčíne. Pred nastúpením trenčianskeho rektorátu bol farárom vo Veličnej.


Jeremiáš Griellius, 1598-1600


Samuel Volini, 1600


Florián Duchoň, rodák z Mošoviec?, senior 1603-1606, roku 1620 bol farárom v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči?


Pavel Raiman, 1606-1614


Joannes Hussius, aulicus, 1611


Ján Hodikius, narodený v roku 1585 v Slovenskom Pravne, v rodine tamojšieho evanjelického farára. Študoval v Hlohovci a na univerzite vo Wittenbergu. Po návrate zo štúdií učil na viacerých školách a po vysviacke bol farárom v Diviakoch a Trenčíne, kde pôsobil od roku 1614. Tu bol 27. januára 1619 vysvätený za superintendenta. Vydal viacero spisov s vieroučným obsahom, v ktorých bránil evanjelické učenie proti katolicizmu aj kalvinizmu. Na podnet Gašpara Iléšháziho napísal polemický spis proti kardinálovi Pázmánovi, v ktorom dokazoval, že nie rímsko-katolícke, ale evanjelické učenie sa opiera o Písmo sväté. Zomrel v Trenčíne 22. februára 1642.


Martin Monkovicenus, aulicus. Narodil sa v Liptove 11. novembra 1593. Pôsobil v Prahe, odkiaľ ho Gašpar Iléšházi pozval v októbri 1615 za rektora do Trenčína. Od roku 1617 rektor školy v Ružomberku, od roku 1618 rektor školy v Bánovciach nad Bebravou.


Ján Lici (Lycius, Lyci), 1602-1603 rektor v Ružomberku, od roku 1622 (1619?) kazateľ, senior v Trenčíne.


Jozef Heliades


Juraj Lednicenus, 1623-1642


Teodor Sopocius, 1639-?


Zachariáš Láni, syn superintendenta Eliáša Lániho. Narodil sa okolo roku 1600. Študoval na viacerých miestach vrátane univerzity vo Wittenbergu. Po návrate učil na školách Bytči, Trenčíne (1627) a Bánovciach nad Bebravou. Roku 1639 sa stal farárom a seniorom v Trenčíne a po smrti Jána Hodíka aj superintendentom. Písal polemické spisy na obranu reformačného učenia. Zomrel v Trenčíne 18. apríla 1645.


Daniel Remenius (Remenikius, Remeni), rodák z Partizánskej Ľupče, po roku 1636 rektor vo Zvolene, v rokoch 1637-1644 rektor a v rokoch 1644-1648 farár v Trenčíne. Roku 1672 sa počas náboženského prenasledovania uchýlil do Brzgu v Sliezsku, kde zomrel 22. októbra 1678.


Jonáš Hadík (Hodik), narodený okolo roku 1600 v Rajci. Po absolvovaní škôl v Rajci a Bytči študoval na univerzite vo Wittenbergu. Po návrate bol učiteľom v Bánovciach nad Bebravou a Žiline. Od roku 1636 pôsobil ako farár v Predmieri, neskôr v Košeci a Bánovciach nad Bebravou. Roku 1645 sa stal seniorom v Trenčíne, kde roku 1657 zomrel. Písal filozofické a teologické dišputy.


Mikuláš Molitoris, senior 1646-1648


Štefan Pilárik, aulicus, narodený v roku 1615 v Očovej. Počas pôsobenia Jonáša Hadíka bol v Trenčíne dvorným kazateľom 1651-1652, odkiaľ odišiel do Beckova a neskôr do Senice. Počas prenasledovania sa stal vyhnancom v Nemecku. Roku 1693 zomrel v Neusalzi. Napísal viaceré memoárové práce, ktoré zobrazujú dobu, v ktorej žil.












Eliáš Parschitzius, 1652, okolo roku 1650 konrektor v Banskej Bystrici.


Samuel Chalupka, narodený okolo roku 1600 v Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči. Študoval v Ružomberku, Zvolene, Bytči a taktiež vo Wittenbergu. Po návrate domov pôsobil na viacerých miestach ako učiteľ. Po vysviacke za farára pôsobil v Diviakoch, Dolnom Kubíne a v rokoch 1657-1668 v Trenčíne. Bol seniorom Dolnotrenčianskeho seniorátu. Písal básne, prózu, ako aj memoárovú literatúru v súvislosti s utrpením svojej manželky, ktorá roku 1663 padla do tureckého zajatia, odkiaľ sa dostala len s veľkými ťažkosťami.


Mikuláš Nigrini, 1660-1672, okolo roku 1650 konrektor v Banskej Bystrici.


Ján Sinapius–Horčička, aulicus, posledný evanjelický farár na trenčianskom hrade. Narodil sa roku 1625 v Oravskom Podzámku. Študoval na viacerých školách doma i v zahraničí. Ako rektor pôsobil v Bánovciach nad Bebravou a v Hlohovci, ako farár v Skalici, Hlohovci, vo Veličnej a od roku 1668 v Trenčíne, kde prežil pohnuté časy likvidácie evanjelickej cirkvi. Roku 1671 (1673?) musel opustiť tunajšiu faru i zbor. Hradný kostol totiž nariadením Juraja Iléšháziho prešiel definitívne do rúk a právomoci rímsko-katolíckej cirkvi. Ján Sinapius odišiel do Görlitzu a Halle, kde roku 1682 zomrel. Písal básne, najmä oslavné, ale aj piesne, prózu, pedagogické i filozofické diela.


Daniel Malatides, pred 1670


Ján Repacius, 1683


Jonáš Koledanus, 1688?-1701?


Daniel Krman?, 1690


Samuel Antoni, narodený v Bátovciach roku 1669. Študoval na rozličných školách doma a teológiu na univerzite v Jene. Po návrate domov sa stal učiteľom a na krátky čas aj farárom (1696) v Trenčíne. V nepokojných časoch často menil miesta pôsobenia. Istý čas strávil aj v tureckom zajatí. Napokon zakotvil v Štítniku (od 1709), stal sa tunajším farárom i superintendentom. Tu roku 1738 aj zomrel.


Matej Michalovič, 1698


Samuel Michaelides, narodený roku 1674 vo vyhnanstve v Sliezsku. Vyštudoval teológiu vo Wittenbergu. V Trenčíne pôsobil od roku 1701. Roku 1710 odišiel za farára do Banskej Bystrice, kde sa neskôr stal superintendentom banského okolia. Zomrel v Banskej Bystrici roku 1740.


Ján Blasius, narodený roku 1684 v Ivančinej. Pochádzal z farárskej rodiny. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Teológiu vyštudoval vo Vratislave a vo Wittenbergu. Ako farár pôsobil v Slovenskej Ľupči, Hornej Štubni a v rokoch 1712-1719 v Trenčíne. Tu ťažko onemocnel (ranila ho mŕtvica na kazateľni), preto odišiel za dvorného kazateľa do Krnče. Keď nevládal konať službu, odišiel k svojmu synovi, tiež farárovi, do Paludze, kde roku 1763 zomrel. Je autorom mnohých piesní.


Matej (Michal) Augustíny st., narodený roku 1695 v Liptovskom Mikuláši. Pochádzal z farárskej rodiny. Študoval v Liptovskom Mikuláši, Šoproni a vo Wittenbergu. Po návrate bol rektorom a krátky čas farárom v Necpaloch, potom v Krajnom a roku 1732? prišiel do Trenčína, kde pôsobil až do svojej smrti (1753). Bol literárne činný. Počas jeho pôsobenia sa pod tlakom bezohľadnej protiferormácie počet členov cirkevného zboru neustále znižoval.


Ľudovít Eördögh?, 1754-1765


Matej Augustíny ml., posledný farár artikulárneho zboru v Trenčíne, kde pôsobil od roku 1765. Predtým pôsobil ako rektor v Prietrži. V Trenčíne sa dožil Tolerančného patentu. Zomrel roku 1784. Počas jeho pôsobenia vrcholili snahy kostol zatvoriť a zbor zrušiť. Údajne preto, že dovolil, aby do artikulárneho kostola prichádzali aj ľudia z Moravy a zo vzdialených dedín na Trenčiansku, ktorých však podľa názoru vrchnosti mal vykázať z kostola, keďže do zboru nepatrili.


Ján Zúbek, trenčiansky rodák. Narodil sa roku 1745 uprostred hlbokého temna. Študoval v Trenčíne a Bratislave. Po štúdiách pôsobil najskôr ako učiteľ v Trenčíne, potom v artikulárnom zbore v Istebnom. Odtiaľ ho roku 1784 povolali za farára do Trenčína. Tu a v okolí pôsobil 40 rokov aj ako senior Trenčianskeho seniorátu. Pričinil sa o znovuzriadenie zborov a výstavbu kostolov v Malých Stankovcoiach, Beckove, Moravskom Lieskovom, Adamovských Kochanovciach, Púchove, Záriečí, Lazoch pod Makytou, Trenčíne a Zemianskom Podhradí. Bol aj literárne činný. Zomrel roku 1823.


Viliam Emanuel Šimko, narodený roku 1791 v Podlužanoch. Pochádzal z farárskej rodiny. Študoval v Uhrovci, Rábe, Šoproni a Jene. V Trenčíne pôsobil v rokoch 1823-1835. Odtiaľto odišiel do Bratislavy, kde sa stal profesorom na Evanjelickom lýceu až do roku 1864, kedy odišiel do dôchodku. Zomrel vo vysokom veku 7. marca 1875 v Bratislave. Bol tuhým maďarónom. Zaujímal nepriateľský postoj voči slovenčine, štúrovcom a najmä voči J. M. Hurbanovi. Roku 1842 vydal spis o únii maďarských kalvínov so slovenskými evanjelikmi. Hurban proti nemu ostro vystúpil spisom Únia (1845).


Samuel Doležal, farár v Trenčíne od roku 1835. Vyštudoval a vysvätený bol v Bratislave. Zomrel mladý 13. marca 1849. Pochovaný je zrejme v Trenčíne. Jeho hrob je však neznámy.


Karol Ľudomil Černo, narodený v Uhrovci roku 1820. Študoval v Bratislave počas tamojšieho pôsobenia Ľudovíta Štúra. Medzi štúrovcov patril aj po odchode z Bratislavy. Bol kaplánom v Horných Ozorovciach. 5. júla 1849 bol zvolený za farára v Trenčíne a tu zotrval až do svojej smrti 11. marca 1894. Stál na strane patentalistov. Mešťania konali porady bez neho a proti nemu, ľud však stál na jeho strane.











Emil Heinlein, administrátor, 1894-1897


Žigmund Križan, narodený v Záriečí 28. júla 1865. Pochádzal z farárskej rodiny. Teológiu začal študovať v Bratislave, odkiaľ bol vylúčený pre panslavizmus. V štúdiách pokračoval vo Viedni, Erlangene a Prešove, kde bol roku 1888 vysvätený. Stal sa kaplánom v Hnúšti. Po smrti tamojšieho farára si ho chceli zvoliť za jeho nástupcu. Nedostal však súhlas od biskupa. Zbor ho chcel voliť aj proti biskupovej vôli. V kostole sa strhol taký krik a nepokoj, že museli zasahovať žandári i vojsko. Po týchto udalostiach si musel hľadať iné miesto. Stal sa prvým správcom misijnej stanice v Žiline. Odtiaľ odišiel za farára do Horných Ozoroviec a roku 1894 do Malých Stankoviec. Krátko nato sa nechal zvoliť v Trenčíne. Jeho odporcovia podali proti voľbe odvolanie a biskup Baltík sa postavil na ich stranu. Za farára do Trenčína sa dostal až roku 1897. Roku 1899 bol zvolený za seniora a v Trenčíne pôsobil až do 14. januára 1921, kedy zomrel.





Ján Zeman, narodený 25. júna 1885 na Myjave v rodine kováča. Študoval v Bratislave. Vysvätený bol roku 1911. Krátko pôsobil ako seniorálny kaplán v Trenčíne, odkiaľ odišiel za farára do Kráľovej Lehoty. Už roku 1913 sa stal farárom v Moravskom Lieskovom, a po smrti Žigmunda Križana (1921) farárom v Trenčíne. Venoval sa rozsiahlej verejnej činnosti. Roku 1929 bol za Roľnícku stranu zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe a roku 1935 za senátora. Pričinil sa, aby Teologická vysoká škola v Bratislave bola roku 1935 uznaná za Teologickú fakultu. V tom istom roku sa stal aj seniorom Trenčianskeho seniorátu. Roku 1957 odišiel do dôchodku. Zomrel roku 1975.







Michal Lantaj, narodený 15. decembra 1919 v Nemeckom (dnes Veľkom) Grobe. Zmaturoval a teológiu vyštudoval v Bratislave. Vysvätený bol 29. júna 1947 vo Vyšnej Boci. Dva roky pôsobil ako kaplán v Modre. Od 1. septembra 1949 pôsobil ako námestný farár v presídleneckom zbore Matúškovo – Galanta. V rokoch 1950-1955 bol zborovým farárom v Sirku, potom necelé tri roky v Piešťanoch. Roku 1957 sa stal farárom v Trenčíne, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1998. V rokoch 1970-1990 bol seniorom Považského seniorátu.

 
 
Posledná aktualizácia: 20.02.2018
 
 

developed by den